Kapitola 6.
-Lisa počkaj!
Povedal Michael zvýšeným tónom , pretože Lisa bežala asi 10 metrov pred nim.
-Čo je?
Opýtala sa znudene.
Michael pochopil že doma na ňu veľmi čas nemajú, a že nema tolko lasky ako on mal.
-No tak pockaj.
Povedal a Lisa zastala.
-Pocuj. Vies.
Povedal Michael.
-Áno?
Opytala sa Lisa.
-No tak ma napadlo, že ci by si nesla v lete ku nam do Gary. Vies je tam dost deti tvojho veku.
Povedal nesmelo.
Lisa sa len usmiala a sadla si na lavicku.
-Vies. Ja by som aj sla. Lenze moj ocko ma nepusti vies.
-Ano chapem.
Povedal sklamane.
-Hnevas sa?
Opytala sa ho.
-Nie. Chapem to. Ja som na tom teraz rovnako , ako ty. Nemam nikdy dostatok bezpecia.
Povedal Michael , ale aj tak bol sklamany. Ani nevedel preco.
-No tak, teraz pojdeme kam? Zmenila temu Lisa a kolisala sa na lavicke.
Michael sa obzrel. Sedeli pred hotelom.
-No mali by sme ist dalej od hotela, aby ta nevideli novinari.
-Ale ani teba!
Poznamenala.
-No presne!
Povedal a vstal.
-Kam ideme?
-No vies. Mam tu jedno miesto. Ktore mam velmi rad a chcem ti ho ukazat.
-Dobre! Ale je to daleko?
Opytala sa Lisa ospalo.
-No áno. Ale aby sme to mali rychlejsie, pojdeme autom. A potom budeme jest.
-Co?
Opytala sa Lisa.
-No predsa veceru. Ty tam nejdes? Opytal sa.
-No idem. Ak mozem.
-Hej! Si vítaná.
Povedal a otvoril jej dvere na aute.
-K lesu prosim.
Povedal soferovi.
-K lesu?
Opytala sa prekvapene.
-Rad tam chodim.
Vysvetlil Michael a usadil sa na kreslo.
-No dobre. A čo je na nom tak zaujimave?
-No ja neviem . stromy su tam.
Vtipkoval Michael a Lisa sa smiala.
-No tak a sme tu.
Povedal po chvili Michael ked sofer zastal.
-Hm. Vyzera to tu strasidelne.
Povedala ustata Lisa.
-Nemame sa vratit? Niesi unavena? Opytal sa.
-Hm. Ani nie . Michael uz si ma sem raz zaviezol, tak mi to ukaz. Povedala Lisa a Michael mal zase pocit, ako keby bola uz konecne dospela i ked mala len 7 rokov.
-Kde sa v tebe berie ta dospelost?
Opytal sa ked sli popri lese.
Lisa sa obzrela okolo a povedala.
-V mojom pripade nie je vhodne byt malym deckom. Proste je to tak. Som dcerka krala. Nie? Musím byt dospela. Som v neustalom nebezpecenstve.
-Ano Lisa máš pravdu, ale ja som o svoje detstvo prisiel. Pomaly budem mat 18 rokov a stale by som bol najradsej malym dietatom. Ked som bol taky ako ty, myslel som si že to bude dobre, že to nebudem potrebovat. Mylil som sa.
Povedal Michael ustarostene a sadol si na pen.
Lisa si prisadla.
-Vies, ocko stále hovori, že zomrie velmi skoro.
-Preco?
Opytal sa Michael a dost ho to znepokojilo.
-Vies. On je trochu divny, v poslednom case. Stále za nim chodi lekar a vzdy odide nahnevany. Stale vravi že moj otec je tvrdohlavy a neda si povedat. Oznamila Lisa povyseneckym tonom.
Obaja sa zasmiali.
-Michael? Opytala sa Lisa.
-Ano?
-Ake je to byt slavny?
-Preco sa ma to pytas? Ved vies nie?
-No viem ale Michael. Ja niesom slavna. Moj otec je slavny. Ale ty. Ty si najvyraznejsi z celej kapely. Ty si nieco ako kral.
-Ja a kral? Prosim ta.
Zasmial sa Michael.
Lisa sa zasmiala tiez.
-No. Neboj sa. Uvidis že raz ním budes.
-Mozno o sto rokov.
-Neprehanaj. Ukoncila Lisa.
Sedeli tam asi 20 minut a bez slova dychali cerstvy vzduch. Michael sa vzapeti pozrel na svoje hodinky a povedal.
-A!
Lisa sa zlakla a spadla z pna.
-Preboha si v poriadku? Opytal sa vystrasene , ale ona sa len smiala.
-Ale ano. Len som sa zlakla. Co sa deje? Opytala sa ho.
-Nic. Len že uz tu bude odvoz kazdu chvilu , lebo za pol hodinu sa zacina ta vecera.
-Jaaj. No jasne. Chapem.
Skor ako sa Lisa postavila, auto uz bolo tam.
-Tak nastupovat!
Zavelil sofer a Michael jej znovu otvoril dvere. Lisa sa na neho usmiala svojim carovnym usmevom a vosla do auta.
